Island je fenomén. Ostrov s jedinečnou polohou, jedinečnou prírodou a jedinečnými ľuďmi. Nie každému z nás sa podarí navštíviť túto krajinu, ale každého z nás Island môže a mal by hlboko ovplyvniť. V čom? Aby sme začali rozmýšľať inak, aby sme zmenili hlboko vštepené vzorce správania, ktoré (možno nevedomky) prenášame na naše deti.
V roku 2018 futbalové mužstvo krajiny, ktorej celkový počet obyvateľov je asi ako dve tretiny Bratislavy prepísalo históriu majstrovstiev sveta ako najmenšia krajina, ktorá sa kedy prebojovala na šampionát. 20 rokov predtým však mládež na Islande držala smutné prvenstvo v inej oblasti. V zneužívaní alkoholu a drog. V súčasnosti sú mladí Islanďania najčistejšie žijúcimi mladými v Európe. Rád by som sa s vami podelil o ich príbeh. Na webe mosaicscience.com ho opísala Emma Young.
Island za posledných 20 rokov radikálne znížil tínedžerské pitie alkoholu, fajčenie i užívanie drog.
Ako to urobili? Prečo ich nenasledujú ostatné krajiny?
Je slnečný piatok poobede a park Laugardalur v centre Reykjavíku je prakticky prázdny. Občas prejde dospelý človek s kočíkom, park je však obklopený bytovými domami a nie je školský deň – kde sú všetky deti?
Prechádzame sa s Gudbergom Jónssonom, miestnym psychológom, a Harvey Milkmanom, americkým profesorom psychológie, ktorý učí na univerzite v Reykjavíku. Pred dvadsiatimi rokmi, hovorí Gudberg, mali islandskí tínedžeri najväčšie problémy s pitím alkoholu spomedzi mladých ľudí v Európe. „V piatok v noci ste nemohli ísť po uliciach v centre Reykjavíku, pretože ste sa necítili bezpečne,“ dodáva Milkman. „Všade boli kopy deciek, ktoré sa opíjali priamo pred vašimi očami.“
Prichádzame k veľkej budove. „Tak, tu máme indoorové korčuľovanie,“ hovorí Gudberg. Pred pár minútami sme prešli okolo dvoch hál, bedmintonovej a stolnotenisovej. V parku je aj atletická dráha, geotermálne vyhrievaný bazén a – konečne – pár detí, ktoré so zápalom hrajú futbal na ihrisku s umelým trávnikom. Mladí ľudia teraz nie sú v parku, vysvetľuje Gudberg, pretože majú mimoškolské aktivity v týchto halách alebo v hudobných, tanečných či umeleckých kluboch (podčiarknuté nami). Možno sú tiež na výlete s rodičmi.
Island je na prvom mieste v európskej tabuľke najčistejšie žijúcich tínedžerov. Percento 15 a 16 ročných, ktorí boli za posledný mesiac opití, kleslo zo 42 percent v roku 1998 na 5 percent v roku 2016. Percento detí, ktoré niekedy užili marihuanu, kleslo zo 17 na 7 percent. Počet tých, ktorí denne fajčili cigarety, sa znížil z 23 na 3 percentá.
Spôsob, akým krajina dosiahla tento obrat, bol radikálny a založený na dôkazoch. „Je to najintenzívnejšia a najhlbšia štúdia stresu v živote dospievajúcich detí, akú som kedy videl,“ hovorí Milkman. „Som ohromený tým, ako dobre to funguje.“ Ak by bola využitá v iných krajinách, z islandského modelu by mohli profitovať psychicky i fyzicky milióny detí, a to nehovorím o ušetrených peniazoch na zdravotnú starostlivosť a tých, čo sú na okraji spoločnosti. Je tu však veľké ale.
Za všetko môže stres
„Bol som v centre drogovej revolúcie,“ vysvetľuje Milkman pri popíjaní čaju vo svojom byte v Reykjavíku. Na začiatku sedemdesiatych rokov, keď bol na stáži v psychiatrickej liečebni Bellevue v New Yorku, „bolo LSD už v kurze a mnoho ľudí fajčilo marihuanu. Existoval veľký záujem zistiť, prečo niektorí ľudia brali drogy.“
V dizertačnej práci dospel Milkman k záveru, že ľudia si vybrali heroín alebo amfetamíny podľa toho, ako sa vyrovnávali so stresom. Užívatelia heroínu sa chceli otupiť, užívatelia amfetamínu chceli stresu aktívne čeliť. Po zverejnení tejto práce americký Národný ústav pre otázky zneužívania drog vybral Milkmana do skupiny výskumníkov, ktorí mali odpovedať na otázky: Prečo ľudia začnú brať drogy? Prečo v tom pokračujú? Kedy sa dostanú za prah zneužívania? Kedy prestanú? Kedy sa k drogám vrátia?
„Prečo začínajú? Nuž, drogy sú dostupné, decká rady riskujú, cítia sa odcudzene alebo majú slabú depresiu,“ hovorí Milkman. „Ale prečo pokračujú? Až keď som sa dostal k otázke o prekročení prahu zneužívania, rozsvietila sa mi v hlave žiarovka – vtedy som zažil svoj ‚aha‘ moment: možno sú na prahu zneužívania skôr, než drogu užijú, pretože si zvykli vyrovnávať sa s problémami zneužívaním látok.“
Na Metropolitan State College v Denveri stál Milkman pri formulovaní myšlienky, že ľudia sa stávajú závislými od chemických zmien v mozgu. Deti, ktoré chceli stresu „aktívne čeliť“, siahali po rýchlom prísune chemikálií, alebo prostredníctvom stimulujúcich drog. Pravdaže, aj alkohol mení chémiu v mozgu. Je to síce sedatívum, ale najprv otupí kontrolu mozgu, čo odstraňuje zábrany, a v obmedzených dávkach znižuje úzkosť.
„Ľudia môžu byť závislí od nápojov, áut, peňazí, sexu, kalórií, kokaínu. Od čohokoľvek,“ hovorí Milkman.
Táto myšlienka splodila ďalšiu: „Prečo nevytvoríme spoločenské hnutie založené na prirodzených závislostiach: okolo ľudí, ktorí sa zdrogujú na vlastnej mozgovej chémii – je mi totiž jasné, že ľudia chcú meniť svoje vedomie – ale bez škodlivých účinkov drog?“
„Nepovedali sme im, že idú na liečbu. Povedali sme im, že ich budeme učiť hocičo, čo sa chcú naučiť: hudbu, tanec, hip hop, umenie, bojové umenia.“
V roku 1992 jeho denverský tím získal vládny grant 1,2 milióna dolárov na vytvorenie projektu Self-Discovery (Sebaobjavenie), ktorý mladým ponúkal prírodné alternatívy k drogám a kriminalite. Dostali odporúčania od učiteľov, školských zdravotných sestier a poradcov a do projektu brali deti od 14 rokov, ktoré síce nemali pocit, že potrebujú liečbu, ale mali problém s drogami alebo drobnou kriminalitou.
„Nepovedali sme im, že idú na liečbu. Povedali sme im, že ich budeme učiť hocičo, čo sa chcú naučiť: hudbu, tanec, hip hop, umenie, bojové umenia.“ Tieto kurzy im mali poskytnúť celý rad zmien v mozgovej chémii a dať im to, čo potrebujú na lepšie vyrovnávanie sa so životom: niektoré potrebovali na zníženie úzkostí len zážitok, iné potrebovali aktívny nával chemikálií.
V rovnakom čase mladí dostali aj tréning životných zručností zameraných na zlepšenie myšlienok o sebe a svojich životoch a spôsobov, ako komunikujú s inými ľuďmi. „Vzdelávanie o drogách nefunguje, lebo mu nikto nevenuje pozornosť. Deti potrebujú praktické zručnosti, aby vedeli spracovávať tieto informácie,“ hovorí Milkman. Deťom bolo povedané, že ide o trojmesačný program. Niektoré zostali päť rokov.
Čo keby sme zdravé alternatívy k drogám a alkoholu nepoužívali na liečbu detí s problémami, ale ešte predtým, než sa problémy začnú?
V roku 1991 pozvali Milkmana prednášať na Island. Stal sa poradcom prvého centra na liečbu drogových závislostí na Islande v meste Tindar. Tu sa stretol s Gudbergom, ktorý bol vtedy študentom psychológie a v Tindari robil dobrovoľníka. Odvtedy sú blízkymi priateľmi.
Milkman chodil na Island čoraz častejšie a prednášal. Jeho prednášky pritiahli pozornosť Ingy Dóry Sigfúsdóttirovej, mladej výskumníčky z Islandskej univerzity. Uvažovala: čo keby sme zdravé alternatívy k drogám a alkoholu nepoužívali na liečbu detí s problémami, ale na zastavenie pitia a drogovania detí ešte predtým, než sa problémy začnú?
Vyskúšal si niekedy alkohol? Ak áno, kedy si naposledy pil? Bol si niekedy opitý? Vyskúšal si cigarety? Ak áno, ako často fajčíš? Koľko času tráviš s rodičmi? Máš s rodičmi blízky vzťah? Do akých aktivít sa zapájaš?
V roku 1992 vyplnilo každé 14 až 16 ročné dieťa v každej islandskej škole dotazník s podobnými otázkami. Rovnaký proces sa opakoval aj v rokoch 1995 a 1997.
Výsledky prieskumov boli alarmujúce. Takmer 25 percent detí fajčilo každý deň, viac ako 40 percent sa opilo aspoň raz za posledný mesiac. Keď sa tím pohrabal hlbšie v dátach, mohli presne zistiť, ktoré školy mali najvýraznejšie problémy.
Analýza ukázala jasné rozdiely medzi životmi detí, ktoré začali piť, fajčiť a brať drogy, a medzi tými, ktoré nezačali.
„V tom čase existovali všetky druhy preventívnych úsilí a programov,“ hovorí Inga Dóra, ktorá pracovala na prieskume. Deti varovali pred nástrahami drog a pitia, ale, ako Milkman pozoroval v USA, tieto programy nefungovali. „Chceli sme prísť s iným prístupom.“
Starosta Reykjavíku mal rovnaký záujem a spolu s ním aj mnohí rodičia, dodáva Jón Sigfusson, brat a kolega Ingy Dóry. Jón mal v tom čase mladé dcéry a zapojil sa do sestrinho Islandského centra pre sociálny výskum a analýzu. „Situácia bola zlá,“ hovorí. „Bolo jasné, že s tým treba niečo urobiť.“
Na základe dát z prieskumov sa postupne zrodil nový národný plán. Volal sa Mládež na Islande (Youth in Iceland).
„Chceli sme prísť s iným prístupom“
Zmenili sa zákony. Bolo nezákonné kupovať tabakové výrobky do 18 rokov a alkohol do 20 rokov, reklama na tabak a alkohol bola tiež zakázaná. (Všimli ste si reklamy na pitie alkoholu v našich médiách? A v našom meste?)
Posilnili sa väzby medzi rodičmi a školami cez rodičovské organizácie, ktoré museli byť podľa zákona v každej škole spolu so školskými radami so zástupcami spomedzi rodičov. Rodičia boli vyzvaní, aby sa s deťmi viac rozprávali o svojich životoch, o tom, s kým sa ich deti priatelia, a mali sa starať, aby večery trávili doma.
Prešiel tiež zákon, ktorý 13 až 16 ročným deťom zakazoval byť vonku po desiatej večer v zime a po polnoci v lete. Funguje to dodnes.
Organizácia Domov a škola (Home and School), národný zastrešujúci orgán pre rodičovské organizácie, zaviedol dohody, ktoré mali rodičia podpísať. Pre deti vo veku 13 a viac sa mohli rodičia zaviazať plniť odporúčania, napríklad, že nedovolia, aby mali ich deti oslavy bez dozoru, nebudú kupovať neplnoletým alkohol a starať sa o zdravie svojich detí.
Tieto dohody vzdelávali rodičov, ale pomáhali tiež posilniť ich autoritu doma, argumentuje Hrefna Sigurjónsdóttir, riaditeľka organizácie Domov a škola. „Je potom ťažšie používať to najstaršie ospravedlnenie na svete: každý to tak robí!“
Štát posilnil financovanie organizovaného športu, hudby, umenia, tanca a iných klubov (podčiarknuté nami). Deti tak získali alternatívu k pocitu spolupatričnosti a cítili sa dobre, aj bez užívania alkoholu a drog. Deti z rodín s nízkymi príjmami dostali finančnú pomoc, aby sa tiež mohli týchto aktivít zúčastniť. Napríklad v Reykjavíku, kde žije viac ako tretina obyvateľov krajiny, dostávajú rodiny 35-tisíc islandských korún (približne 281 eur) ročne na rekreačné aktivity jedného dieťaťa.
Medzi rokmi 1997 až 2012 dvojnásobne vzrástlo percento detí vo veku 15 až 16 rokov, ktoré odpovedali, že často alebo takmer vždy trávia počas víkendov čas s rodičmi. Počet mladých ľudí, ktorí trávia čas organizovaným športom najmenej 4 krát týždenne vzrástol z 24 percent na 42 percent. Za ten čas prudko pokleslo pitie mladých, fajčenie cigariet či marihuany.
Kľúčové je, že prieskumy pokračujú aj naďalej. Znamená to, že máme k dispozícii čerstvé a spoľahlivé údaje.
„Trend je veľmi jasný,“ poznamenáva Álfgeir Kristjánsson, ktorý pracoval s dátami a teraz pracuje na Univerzite verejného zdravia v Západnej Virgínii v USA. „Ochranné faktory išli hore, rizikové faktory dole a znížilo sa užívanie návykových látok – na Islande sa to dialo omnoho dôslednejšie než v ktorejkoľvek inej európskej krajine.“
Každá krajina má svoje špecifiká, ale funguje to všade
Mládež v Európe
…Jón Sigfússon sa ospravedlňuje, že pár minút mešká. „Mal som krízový telefonát!“ Nechce presne povedať kde, ale bolo to z jedného iných miest na svete, ktoré práve teraz čiastočne prijalo podnety programu Mládež na Islande.
Mládež v Európe (Youth in Europe), ktorú Jón vedie, začala fungovať v roku 2006 po prezentovaní pozoruhodných islandských dát na stretnutí Európske mestá proti užívaniu drog (European cities against drugs). „Ľudia sa nás pýtali: čo robíte?“ spomína.
Účasť v programe Mládež v Európe je skôr na komunálnej než na vládnej úrovni. V prvom roku sa zapojilo osem mestských samospráv. V roku 2017 sa k nemu hlásilo 35 samospráv zo 17 krajín. Metóda je vždy rovnaká: Jón a jeho tím hovoria s miestnymi úradníkmi a zostavia dotazník s rovnakými základnými otázkami, aké použili na Islande, s pár lokálne prispôsobenými bonusovými otázkami. V niektorých oblastiach sa napríklad objavil problém s on-line hazardnými hrami a miestni úradníci chceli vedieť, či to je spojené s rizikovým správaním.
Tím zanalyzoval 99-tisíc dotazníkov z takých vzdialených krajín ako Faerské ostrovy, Malta a Rumunsko – ale tiež z Južnej Kórey a veľmi nedávno aj z Nairobi a Guinejsko-bissauskej republiky. Všeobecne povedané, výsledky ukazujú, že pokiaľ ide o užívanie návykových látok u mladistvých, platia všade rovnaké ochranné a rizikové faktory, ktoré sa zistili na Islande.
Existuje aj pár rozdielov: na jednom mieste (v krajine pri Baltskom mori) bola účasť na organizovanom športe v skutočnosti rizikovým faktorom. Ďalšie skúmanie ukázalo, že to bolo preto, že kluby viedli často bývalí vojaci, ktorí radi užívali lieky na nárast svalstva, pili a fajčili. Miestni tak našli bezprostredný lokálny problém, ktorý mohli ihneď riešiť.
Jón a jeho tím poskytnú rady a informácie o tom, čo fungovalo na Islande, konečné rozhodnutie však robia komunity. Občas neurobia nič. Jedna prevažne moslimská krajina, ktorú nechce menovať, odmietla dáta, pretože odhalili nepríjemne vysokú úroveň spotreby alkoholu.
Pri otázke, či niekto kopíroval aj zákony, ktoré nedovoľujú deťom chodiť von vo večerných hodinách, sa Jón usmeje. „Dokonca aj vo Švédsku to nazývajú detský zákaz vychádzania!“
V celej Európe sa v priebehu posledných dvadsať rokov počty mladých užívajúcich alkohol a drogy všeobecne zlepšili, avšak nikde tak dramaticky ako na Islande. Vo Veľkej Británii napríklad za poklesom spotreby alkoholu môže byť skutočnosť, že dospievajúci trávia viac času doma a komunikujú radšej online ako osobne.
Kaunas v Litve je jedným z príkladov toho, čo sa môže stať vďaka aktívnemu zásahu. Od roku 2006 mesto urobilo prieskum medzi deťmi päťkrát a školy, rodičia, zdravotnícke organizácie, kostoly, polícia a sociálne služby sa spojili, aby zlepšili pohodu detí a znížili užívanie návykových látok.
V roku 2015 začalo mesto ponúkať bezplatné športové aktivity v pondelky, stredy a piatky a vypracovalo plány na zavedenie bezplatných odvozov pre chudobnejšie rodiny, aby sa mohli zapojiť aj deti, ktoré nebývajú blízko športových zariadení.
Medzi rokmi 2006 a 2014 sa v Kaunase počet 15 a 16 ročných detí, ktoré pili za posledných 30 dní, znížil o štvrtinu a denné fajčenie kleslo o viac ako 30 percent.
V súčasnosti je účasť v programe Mládež v Európe náhodná záležitosť a tím na Islande je malý. Jón by si prial, aby existovalo centrálne teleso s vlastným financovaním, ktoré by sa zameralo na rozšírenie organizácie.
„Aj keď to robíme už desať rokov, nie je to naša hlavná, trvalá práca. Chceli by sme, aby to niekto skopíroval a udržiaval v celej Európe,“ hovorí. „A prečo len v Európe?“
Šport a rodina sú základ
Po prechádzke v parku Laugardalur nás Gudberg Jónsson pozýva späť k sebe domov. Vonku v záhrade sú s nami jeho dvaja synovia, Jón Koonrád (21) a Birgir Ísar (15).
Jón pije alkohol, ale Birgir hovorí, že na škole nepozná nikoho, kto by pil alebo fajčil. Rozprávame sa tiež o futbalových tréningoch: Birgir trénuje päť alebo šesť krát do týždňa, Jón, ktorý je prvák na Islandskej univerzite, trénuje päťkrát do týždňa. Obaja začali, keď mali asi šesť rokov.
„Máme doma rôzne hudobné nástroje,“ hovorí neskôr ich otec. „Snažili sme sa ich dostať k hudbe. Mali sme aj koňa. Moja žena naozaj rada jazdí. Ale vybrali si futbal.“
Bolo toho niekedy príliš veľa? Cítili tlak, keď chceli namiesto trénovania robiť niečo iné? „Nie, bavilo nás hrať futbal,“ hovorí Birgir. Jón dodáva: „Skúsili sme to, zvykli sme si a tak to robíme stále.“
To nie je všetko, čo robia. Gudberg a jeho žena Thórunn sa ich snažia pravidelne brávať do kina, divadla, reštaurácií, na túry, rybárčiť a v časoch, keď islandské ovce v septembri schádzajú z výšin, aj na rodinné hnanie oviec.
„Musíme vytvoriť podmienky, v ktorých môžu deti viesť zdravší život a nemusia užívať návykové látky“
Mestá, ktoré sa zapojili do projektu Mládež v Európe, hlásia aj iné výhody. Napríklad v Bukurešti klesol spolu s užívaním alkoholu a drog aj počet samovrážd u mladých. V Kaunase sa znížil počet mladých kriminálnikov o tretinu medzi rokmi 2014 a 2015.
Ako hovorí Inga Dóra, ktorú v roku 2016 vyhlásili na Islande za Ženu roka: „Vďaka štúdiám sme sa naučili, že musíme vytvoriť podmienky, v ktorých môžu deti viesť zdravší život a nemusia užívať návykové látky, pretože sám život je zábava a majú stále čo robiť – a podporujú ich rodičia, ktorí s nimi trávia čas.“
Na Islande umožnil vzťah medzi ľuďmi a štátom vytvorenie účinného národného programu na zníženie počtu mladých fajčiarov a požívateľov alkoholu – a v procese stmelil rodiny a pomohol deťom viesť zdravší život vo všetkých ohľadoch. Rozhodnú sa aj iné krajiny, že tieto výhody stoja za tie investície? Prečítajte si ďalší článok autorky Emmy Young, kde informuje o odozve na „Islandský model“ vo svete
V januári 2017 publikoval Mosaic môj článok o radikálnom – a mimoriadne úspešnom programe boja proti fajčeniu, pitiu a zneužívaniu drog medzi dospievajúcimi. Nadpis uviedol, že Island vie, ako zabrániť zneužívaniu návykových látok medzi dospievajúcimi, ale zvyšok sveta to nepočúva. Čo hovoria po dvoch rokoch vedci ktorí vedú program, Jón Sigfússon a Inga Dóra Sigfúsdóttir? Jón: „Verte mi, teraz svet počúva.“
Island mal kedysi najhoršiu štatistiku o alkohole a drogách a fajčení tínedžerov v Európe. Aby sa to napravilo, program Mládež na Islande využil kombináciu zmien v zákonoch, pravidelné prieskumy medzi každou osobou vo veku 14 až 16 rokov v krajine, zriadenie rodičovských organizácií, zákaz vychádzania v noci a cielené štátne financovanie obcí na zlepšenie prístupu k organizovanému športu a iným aktivitám. Teraz sú Islanďania najčistejšie žijúcimi dospievajúcimi v Európe.
Posledné čísla z konca roku 2018 ukazujú, že 46 percent mladých dospelých vo veku 16 až 19 rokov uvádza, že nikdy neboli opití, v porovnaní s 18 percentami pred 20 rokmi.
V čase, keď som písala svoj prvý článok, sa Mládež na Islande rozšírila a stala sa Mládežou v Európe a 35 miest v rôznych krajinách sa pripravovalo aplikovať tento model. Inga Dóra: “ príbeh upútal pozornosť; Ľuda, volali z celého sveta, a spojili sa s nami. “
Tohto roku (2018) bude model prijatý v približne 100 komunitách v 24 rôznych krajinách a Jón a Inga Dóra sa rozprávajú s mnohými ďalšími. Harvey Milkman, psychológ, ktorý je dlhoročným konzultantom a spolupracovníkom na tejto práci, ju propagoval vo Fínsku, Indii a Kolumbii. Vo februári odletel Jón do Štokholmu na oficiálny štart programu v Škandinávii. Rokuje s Austráliou a Severným Írskom.
Planet Youth
V marci 2019 ohlási doposiaľ najväčšiu medzinárodnú expanziu islandského modelu Mariano Montenegro, poradca čilskej vlády a bývalý riaditeľ Národnej služby pre prevenciu a rehabilitáciu drog a alkoholu.
Čile je na prvom mieste v rebríčku užívania marihuany u dospievajúcich v Južnej Amerike a tiež má vysoké čísla v zneužívaní alkoholu a tabaku (hoci nie všetky krajiny v Južnej Amerike zhromažďujú tieto údaje). „Začíname s podobne veľkým problémom, aký mal Island,“ hovorí Mariano.
Môže sa však niečo, čo fungovalo v malej a bohatej krajine (populácia Islandu len niečo cez 330 000 a jeho HDP na obyvateľa v roku 2017 predstavoval 70 000 USD), skutočne prejaviť vo väčšej a menej bohatej krajine (populácia Čile je okolo 18 miliónov, s HDP 15 000 USD na obyvateľa)?
Mariano verí, že môže: „Myslím si, že je to dobrý nápad nielen pre Čile, ale pre zvyšok sveta.“
Čile začalo pilotnú štúdiu v hlavnom meste Santiago v roku 2017. Počiatočné dotazníky odhalili obrovské rozdiely v miere násilia, účasti na športoch a samovrážd, a to dokonca aj v tých istých obciach. Tieto informácie umožnia cielené intervencie v rovnakom duchu ako intervencie používané na Islande.
Ďalšia vlna prieskumov sa uskutoční až v auguste 2020, bude teda chvíľu trvať, kým projekt dostane k dispozícii nejaké výsledky. Už teraz však je zjavné obrovské nadšenie z rozšírenia modelu do zvyšku krajiny. Mariano hovorí, že niekoľko lekárskych a vedeckých odborníkov v Čile si prečítalo príbeh v Mosaicscience a boli za nový prístup.
Na zasadaní Úradu OSN pre drogy a kriminalitu koncom tohto marca teda Mariano oznámi, že Čile začne program zavádzať na národnej úrovni v roku 2019.
Program, ktorý sa začal ako Mládež na Islande a potom sa rozšíril na Mládež v Európe, sa teraz stal známym pod novou značkou Planet Youth. A sen tímu o zlepšení života mladých ľudí, ich rodín a širšej spoločnosti sa stáva realitou po celom svete.
Tieto články vyšli pôvodne na webe mosaicscience.org a sú publikované pod licenciou Creative Commons.
Obrázky: Alamy Stock Photo, Dave Imms, drcooke/getty images, Shutterstock, icelandmonitor, visir.is, familyadventureproject.org, feinart.org, spokesman.com, xploringyourmind.com,trueactivist.com, planethyoung.org
Na záver niekoľko správ o postupe projektu, ktorý začal pred vyše 20 rokmi na Islande.
